Počet firiem, ktoré sú v platobnej neschopnosti na Slovensku rastie. Mnohé si neplnia záväzky a výzvy na ich úhradu ignorujú. Pri vymáhaní dlhov sa napriek tomu nemôže ktokoľvek hrať na exekútora, používať fyzické či psychické násilie, alebo zastrašujúce informácie. Na takéto praktiky by mal dlžník upozorniť políciu. Počet firiem, ktoré sú v platobnej neschopnosti na Slovensku rastie. Mnohé si neplnia záväzky a výzvy na ich úhradu ignorujú.
Pri vymáhaní dlhov sa napriek tomu nemôže ktokoľvek hrať na exekútora, používať fyzické či psychické násilie, alebo zastrašujúce informácie. Na takéto praktiky by mal dlžník upozorniť políciu. Veriteľ to na Slovensku nemá ľahké. Počet dlžníkov, ktorí neplatia dlhy, stúpa. Niektoré stačí upozorniť, že záležitosť skončí pred súdom a dlžník, ktorý včas neuhradil svoj záväzok, navštívi exekútor. Inokedy ani to nepomôže. Firmy si potom na vymáhanie dlhov spravidla najímajú špecializovanú agentúru alebo firmu. Právo je síce na ich strane, neznamená to ale, že môžu postupovať podobne, ako si počínali pri vyšetrovaní krádeží elektriny niektorí pracovníci oddelenia. Paradoxne sa totiž môže stať, že pred súdom neskončí dlžník, ale veriteľ alebo vymáhač dlhov, ktorý sa neplatičom vyhrážal fyzickým násilím, prípadne nejako obmedzoval jeho osobnú slobodu. Veriteľ či vymáhač dlhov nesmie používať zavádzajúce informácie. "Firmy na vymáhanie pohľadávok sa často vydávajú za exekútorov. To má svoje výhody. Exekútor môže vstúpiť do vášho bytu a zhabať majetok, títo vymáhači nie. Keď sa teda niekto hrá na exekútora a ním nie je, je to samozrejme nezákonné, "hovorí tlačový hovorca Združenia obrany spotrebiteľov. Klienti sa kvôli dlhom obracajú aj na predaj zadlženej firmy a to pomerne často, najmä v prípade niektorých konkrétnych firiem. Najčastejšie keď majú pocit, že ide o neoprávnenú pohľadávku. Podľa Votočka sa to týka rôznych nedoplatkov, o ktorých dlžník mnohokrát ani dovtedy nevedel. Napríklad preto, že na ne zabudol alebo ich pokladá za neoprávnené. Klienti si tiež sťažujú na nevyberané rokovania pracovníkov niektorých firiem. "Základ pohľadávky je väčšinou oprávnený. Bojujeme ale proti rôznym neodôvodneným trovách a poplatkom, ktoré veriteľ alebo vymáhača podľa nášho názoru neprávom požaduje, "uvádza Votočka. Podobné skúsenosti má s vymáhači dlhov i organizácia Poradenstvo podnikanie. Niektorí z nich, ako upozorňuje jej šéf David Šmejkal, dlžníkom tvrdí, že keď dlh v určitom termíne nezaplatí, je to trestný čin, iní hovoria o trestnom čine podvodu, čo samozrejme nie je pravda. Aj spomenutá poradňa má skúsenosti s klientmi, ktorí sa sťažujú na rôzne sankčné poplatky a penále, na ktoré nemajú vymáhači dlhov podľa občianskeho zákonníka nárok. Zo zákona si totiž môžu účtovať len úroky z omeškania. Ich výška sa určuje polročne, a to podľa základnej úrokovej sadzby platnej v SR, čo je 14 dňová reposadzbu. K tej sa potom pripočítava sedem percent. V posledných rokoch činí úroková sadzba u úrokov z omeškania 8 až 9,5 percenta ročne. Pokiaľ má dlžník v tomto smere nejaké pochybnosti, môže sa obrátiť na niektorú spotrebiteľskú organizáciu alebo Poradňu pri finančnej tiesni, kde mu vysvetlí, aké sú jeho práva i povinnosti a čo všetko mu za nesplácanie dlhu hrozí. Akonáhle vymáhači dlhov zistí, že je dlžník informovaný o svojich právach, s vymáhaním najrôznejších nákladov zvyčajne skončí. S prípadmi fyzického vyhrážania, obmedzovania osobnej slobody alebo práva na súkromie sa ľudia na poradňu príliš neobracajú. Publikujeme aj na Asset Managment – Blog o Investíciach. Comments are closed.
|